bez mena 1
3. 6. 2007
Kracal som ako namesacny. Dival som sa do dialky a takmer "strojovo" som
kracal dalej. Stale som rozmyslal len nad tym jednym... nic ine som
nevnimal. Podvedome som sa zastavil na krizovatke, ked som mal cervenu a
podvedome som sa pohol dalej, ked naskocila zelena... Ked tu z nicoho nic
vyletelo auto spoza zakruty, mal som zelenu, to by som odprisahal, aj ked
som si to moc nevsimal.. moje podvedomie vsak na takuto situaciu pripravene
nebolo, nestihol som prejst na druhu stranu...
Otvoril som oci, chvilku som nevidel nic. Potom som zbadal machulku, belasu
machulku, ktora bola na pravej strane. Zrazu som zacitil, blahodarny vplyv
jej pritomnosti na mna. Zacala sa pohybovat a ja som zrazu zacal vnimat
zvuk, ktory pri tom pohybovani vydava. Pomaly sa mi zacalo rozvidnievat pred
ocami a potom som zacul vykrik. Nerozumel som, ale mal som pocit, akoby ten
vykrik vyslal moj belasy strazny anjelik. Po chvilke som zbadal "na scene"
novu machulku, taku bielu. Belasa vsak uz pomaly zacinala nadobudat tvar
cloveka a aj biela, cim sa zvacsovala, tym bola "ludskejsia". Vtedy som
pochopil. Bol som v nemocnici. Pokusil som sa sadnut si, ale doktor mi hned
na to povedal, ze mam zostat pokojne lezat, ze som este mierne v soku. Potom
mi povedal co sa stalo.. ze ociti svedkovia, co tam boli potvrdili, ze som
siel na zelenu a sofer, co ma zrazil, ked vysiel z auta pozriet sa, co sa
stalo, bolo na nom vidiet, ze nie je uplne triezvy a ked videl, ze ma
zrazil, sadol do auta a ufujazdil rychlo prec..
Spytal som sa aky je den. Bola sobota. Boze, sobota! Tak dlho som spal? Ved
.. pamatam si, ze bol stvrtok.. boze.. co sa len vtedy udialo? Snazil som sa
rozpamatat, ale akosi to neslo.. bol som so svojim dievcatom.. a potom nic..
potom som sa zobudil v nemocnici..
Snazil som sa do toho zapracovat doktorovu teoriu o tom, ze ma niekto zrazil
autom. Spominal krizovatku blizko internatu, kde byva moje dievca... moje
dievca, s nou som bol vo stvrtok.. co sa len stalo? Predsa sme mali ist
v piatok spolu vlakom domov. A dnes uz je sobota! Mali sme sa predsa
dohodnut o kolkej a kde sa stretneme..
Je to v haji.. cele to je v haji..
Zavrel som oci, to rozmyslanie ma strasne unavovalo.
Prebudil som sa na jemne mykanie rukou. Pomaly som precital a postupne som
rozoznal aj hlas sestricky, ktora mi oznamovala, ze je cas zobrat tabletku.
V tom som pocitil nahlu bolest v nohe. Sestricka povedala, ze to je
normalne, ze mi prave dava tabletku proti bolesti a ze potom mi bude lepsie
a budem muoct zasa spat. Nedalo mi to, chcel som sa posadit, ale mi len
kludnym hlasom povedala, ze mam zostat lezat. Podala mi tabletku, dal som si
ju do ust a prilozila mi k ustam pohar s cistou vodou. Ta bolest sa stale
zvacsovala, uz bola nevydrzatelna... O chvilku nastal zvrat. Bolest nahle
ustala a mne sa chcelo spat.
Zobudil som sa. Mal som nadherny sen, bol som na kolotoci a so mnou tam bolo
moje dievca. Vozili sme sa na ruskom kolese a pozerali na svet z vysky.
Akoby sme mali kridla. Bolo to tak fascinujuce byt na vrchu a pozerat sa na
tych "mravcekov" na zemi.. Bolo to nadherne byt s niekym, koho tak strasne
milujem. Uz davno som necitil taku radost. Ked som sa vsak zobudil, videl
som zasa tie iste steny a sestricku, ktora snad aj spala pri mojej posteli.
Pocitil som svrbenie v pravej nohe. Zdvihol som ruku, aby som sa poskriabal,
dopadla vsak na perinu. Co to je? mierne som sa podvihol avsak, na mieste
kde som mal nohu, bola perina akosi moc "dolu". Odokryl som perinu....
nemohol som uverit vlastnym ociam.. to nemoze byt pravda.. kde mam pravu
nohu? Zmocnovala sa ma panika.. toto nemoze byt pravda.. to musi byt sen..
kedy sa uz konecne prebudim... V tom vosiel doktor. Povedal mi, aby som sa
ukludnil, a zacal rozpravat.. Pri havarii som stratil velmi vela krvi. Nohu
som mal zlomenu na niekolkych miestach a hrozila otrava krvi. Museli mi
pravu nohu amputovat, aby ma zachranili... Keby som nevidel to prazdno, tam,
kde mala byt noha, neveril by som mu, tak hrozne zle sa to pocuvalo... mal
som v ociach slzy. Uz to nikdy nebude take ako bolo doteraz... Uz si nikdy
nezahram futbal.. nikdy sa nebudem bicyklovat, nikdy nebudem tancovat...
A co moje dievca? Bude ma takehoto mrzaka chciet? Budem jej len na obtiaz..
Boze.. tak hrozne to bolelo. Nie rana.. ale srdce, ked som rozmyslal nad
vsetkym tymto.. Ako jej to len poviem? Co mam robit?...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář